Hľadať v Katechizme

Výsledky hľadania: 260, 326


260 Posledný cieľ celého Božieho poriadku (1050, 1721) spásy je, aby stvorenia vstúpili do dokonalej jednoty Najsvätejšej Trojice. Ale už teraz sme povolaní na to, aby v nás prebývala Najsvätejšia Trojica. (1997) Pán totiž hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14,23) :

„O môj Bože, Trojica, ktorej sa klaniam, pomôž mi celkom zabudnúť na seba, aby som spočinula v tebe nehybná a pokojná, akoby moja duša bola už vo večnosti. Nech už nič nie je schopné narušiť môj pokoj ani ma vyviesť z teba, o môj Nemeniteľný, ale nech ma každý okamih unáša ďalej do hĺbky tvojho tajomstva! Upokoj moju dušu. Urob z nej svoje nebo, svoj obľúbený príbytok a miesto svojho odpočinku. Nech ťa tam nikdy nenechám samého, ale nech som tam úplne celá, úplne bdelá vo svojej viere, celá v adorácii, úplne odovzdaná tvojmu stvoriteľskému pôsobeniu.“ (2565)

326 Výraz „nebo i zem“ (290) vo Svätom písme znamená: všetko, čo jestvuje, celé stvorenie. Poukazuje aj na spojitosť, ktorá vnútri stvorenia zároveň spája i odlišuje nebo a zem: „zem“ je svet ľudí. (1023, 2794) Slovo „nebo“ alebo „nebesia“ môže označovať oblohu, ale aj vlastné „miesto“ Boha, nášho „Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5,16) , a v dôsledku toho aj „nebo“, ktoré je eschatologickou slávou. Napokon slovo „nebo“ označuje „miesto“ duchovných stvorení – anjelov –, ktorí obklopujú Boha.